reklama

Jeanne d´Arc

Najväčším šťastím človeka je, keď môže žiť pre vec, pre ktorú je schopný aj umrieť. H.de Balzac

Písmo: A- | A+
Diskusia  (6)
V podaní Leelee Sobieski
V podaní Leelee Sobieski (zdroj: www.edu.pe.ca/vrcs/studentwork/2002/grade9/film/nora/joan.htm)

 Rozťala gordický uzol, rozbila Kolumbovo vajce, rozvírila začarovaný kruh, ktorý sa vznášal nad jej bojmi sužovanou a spustošenou i Angličanmi okupovanou a zotročovanou krajinou... Skrátka prelomila ľady. Miestami bojovala s veternými mlynmi, no nikdy sa nevzdávala. Neronila len krokodílie slzy, ale aj konala. Nebola vznešená svojím pôvodom či postavením, ale svojím nesebeckým, žoviálnym srdcom, vnútrom a dušou, ktorá horela pre spoločnú vec všetkým Francúzov – slobodu.

 Áno, Jana či tiež nazývaná Johanka z Arku bola svetlom na konci dlhého tunela a tiež jedným z naj-čistejšíchch ľudí, akých svet poznal, no predsa musela zomrieť, lebo ležala Angličanom v žalúdku, lebo trafila kliniec po hlavičke a pre francúzskeho kráľa, syna šialeného Karla VI. a jeho manželky Izabely Bavorskej, Karla VII, pre ktorého toľko bojovala a pretrpela, bola už len bezcennou príťažou.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

 No jej posolstvo je stále v nás, nestratilo sa v labyrinte času a núti nás zamyslieť sa nad sebou, druhými i nad celým ľudským životom. Kto z nás by obetoval to všetko ako tá mladá odvážna dievčina po-háňaná láskou k vlasti a silnou vierou v spravodlivého Boha, ktorý sa stal hnacím motorom a oporným bodom jej života i odrazovým mostíkom pre jej veľké, nezabudnuteľné, miestami až dojímavé a takmer neskutočné činy ? Odkiaľ pramenila jej životná sila, spolupatričnosť a šľachetnosť pre ňu tak charakte-ristická ? Záleží vôbec na tom či jej hlasy boli znakom jej schizofrénie, rozštepenia či rozpoltenia osob-nosti a výplodom jej bujnej fantázie alebo skutočné ? Čo na jej obrovských zásluhách zmení možnosť, že by ju nepoháňal Boh, ale sám diabol ? Podľa mňa nič. Veď toto negramotné dievča preukázalo viac ro-zumu, odvahy a statočnosti než mnohí z najvzdelanejších mužov tej doby. Bola bielou vranou uprostred obrovského zoskupenia, ktoré sa radšej schúlilo do klbka a schovalo do myšej dierky či ochrannej ulity než by bojovalo za vyslobodenie milovanej vlasti a staralo sa o jej blaho. Jej srdce nebolo z kameňa, a tak nemohla otáľať ako ostatní.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Právom sa stala francúzskou národnou hrdinkou, patrónkou a živou legendou svojho národa a žiari na tmavom nebi ako žiarivá hviezda. Jeanne d´Arc. La Pucelle. Panna Orleánska. Jeanne du Lys... Nezáleží na mene, ktorým túto bojovníčku za mier nazvete, dôležité je, aká bola a že skutočne žila, čo sa nedá povedať o mnohých z nás.

 Prišla. Bolo už na čase, veď slimačie tempo, ktorým sa uberala storočná vojna, pripravilo už mnoho matiek o synov. Zjavila sa ako blesk z čistého neba a stala sa zázrakom, ktorý Francúzsko potrebovalo ako soľ. Veštba sa naplnila. Žena uvrhla Francúzsko do záhuby a panna vyslobodila...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Jej život sa začal 6.januára 1412 v lotrinských Domrémach v rodine zámožného roľníka, no jej skutočný príbeh hrdinky až o 17 rokov neskôr. Cesta za kráľom do Chinonu, dobytie kľúčového mesta známeho pod menom Orleáns, korunovácia kráľa v Remeši v júli 1429, 1.porážka či neúspech v Paríži, zajatie v Compiégne Burgunďanmi, nespravodlivý a smrťou končiaci inkvizičný súd v Roune na čele s biskupom Cauchonom z Beauvais – tak by sa dala zhrnúť jej veľká strhujúca životná dráha k nádherné-mu cieľu plná slávy i tŕňov, výhier aj prehier, vzostupov a pádov, počas ktorej bola oslavovaná i neskôr zatracovaná, nazývaná kacírkou i sväticou...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Menil sa aj prístup k nej, najskôr sa mala stať terčom pobavenia kráľa a celého jeho kráľovské-ho dvoru, ktorý si vymenil šaty s jedným z dvoranov, ale napokon sa mu nepodarilo pobaviť sa na nej na jej účet, lebo Johanka mu prešla cez rozum a odhalila jeho lesť. Po trojtýždennom vyšetrovaní jej dôveryhodnosti v Poitiers sa prelomil počiatočný skepticizmus a Jana prestala byť v očiach verejnosti len pomätenou vizionárkou. Jej činy hovoria za všetko.

 Hocikedy mohla hodiť flintu do žita a kapitulovať, no neurobila to, aj keď vedela, že tancuje na veľmi tenkom ľade. Nedovolila Até, aby sa jej zmocnila. Radšej chytila šťastie svojej krajiny za pačesy a neprestávala veriť, že raz dosiahne vytýčený cieľ. A dočkala sa. No víťazstvo nezískala bezhlavo, náhodou či bez námahy a vytrvalého úsilia, ale usilovným bojom. Dobyla métu už po dvoch rokoch, čo sa dostala na scénu, čo si naozaj zaslúži uznanie. Trpezlivosť ruže prináša. Odvážnym šťastie žičí a šikovným patrí svet .

 Hoci je Jana z Arku zbožnovanou osloboditeľkou vlasti, bola iba obyčajným človekom, milujúcim i trpiacim, ale s mimoriadnymi gurážou a charizmou, ktoré z nej robia jednu z najvýznamnejších a naj-tajupnejších žien všetkých čias, ktorá svojou neskutočnou odvahou a odhodľaním dokázala, že aj z ťažkého sa môže stať ľahké, z nemožné možné, z ničoho niečo... Jej výnimočnosť spočíva v tom, že nesedela so založenými rukami, nezahrabala svoju hlavu do piesku ako pštros, ani nezaspala na vavrínoch, ale bojovala neoblomne stále ďalej bez strachu z nástrah, ktoré na ňu číhali a čakali na každom kroku, neprepásla žiadnu príležitosť a nebála sa riskovať i svoj holý nevinný život, ktorý nakoniec musela položiť pre hĺbku svojej viery pre dobrú vec. Pasivita jej bola jednoducho cudzia. Neuspokojila sa s málom, veď v hre bolo tak veľa. Vzoprela sa autorite štátu i cirkvi. Pokúsila sa zastaviť prúd zla, ktorý vychádzal zo slávnej Pandorinej skrinky, no napokon sa stratila v jeho víre, i keď bojovala zubami-nechtami, jej koniec sa už nenávratne blížil a nakoniec sa Damoklov meč zaťal do jej mladého pekného tela.

 Bola obetným baránkom, pokusným králikom či bezbrannou obeťou v rukách mocných, ktorých pre-vyšovala svojím umom, vytrvalosťou, ľudskosťou i vynaliezavosťou počas celého procesu. Nakoniec ju však aj tak zaživa upálili na hranici ako odstašujúci príklad proti ďalším buričom, ale nepodarilo sa im zlomiť ju a úplne očierniť jej meno. Bezprávie, ktoré na nej vykonali, sa už nedá vrátiť späť ani jej kanonizáciou... Brutálna, beštiálna vražda, ktorú na nej cirkev vykonala v mene ,spravodlivosti´ je dôkazom toho, že ju tvoria iba ľudia, ktorí sa dopúšťajú chýb a omylov rovnako dnes ako aj v minulosti.

 Dostala sa do patovej paradoxnej situácie, z ktorej už nebolo úniku. Vlastní ju hodili do jamy levovej, predhodili dravým anglickým supom. Pripravili si na ňu komplot lží a vykonštruovaných obvinení bez jasného dôkazu a ona uviazla v ich pavúčich sieťach. Mysleli si, že tak ňou budú ľahšie manipulovať a že sa stane bábkou, ktorú oni budú ťahať iba za nitky či poslušným panáčikom na ich vopred pripravenej šachovnici intríg a podvodov, mýlili sa. Jana z Arku nebola v žiadnom prípade súperom či korisťou, ktorú by tak ľahko porazili. Hoci nevedomky uviazla v slepej uličke, vyšla ešte s posledným triumfom. Nedovolila im, aby nad ňou zvíťazili. Neodvolala svoje tvrdenie s konečnou platnosťou, zostala mu verná, aj keď vedela, že ju čaká neistá budúcnosť a možno aj veľmi krutá daň - drastická smrť. Nevieme, koľko premáhania ju to stálo, ale obetovala sa. A dokázala, že i keď človek je len smrteľník, jeho dielo a posolstvo môže byť nesmrteľné. Vrátila sebavedomie nielen kráľovi, ale aj celému svojmu národu, dodala im odvahu i nádej, že dobro môže zvíťaziť nad zlom ako v nejakej peknej rozprávke. Trest za to bol jasný a neodvratný. Verdikt znel: preč s ňou !

 Jej nesmierna, no nie zbytočná obeta budí obdiv a berie dych až dodnes. Jej celoživotný zápas vyvrcholil dňa 30. mája 1431 na Deň svätej holubice na námestí Vieux Marché jednoznačne výhrou, nie prehrou, veď napokon zhorelo iba jej telo, no ona vstala ako Fénix z vlastného popola a jej duša sa dostala až do neba.

 A napokon ešte citát z časopisu Sophia, ktorý nás núti k zamysleniu sa nad vlastným životom: ,, Kto nemá srdce hluché a slepé musí skríknuť: Beda vám, ľudia – nezaslúžite si žiadnu slobodu ! Lebo ste nielen pred dvetisíc rokmi pribili Lásku na kríž, ale aj pred viac ako päťsto rokmi upálili Ċistotu na hra-nici a dodnes ich dennodenne zabíjate svojou ľahostajnosťou a vlažnosťou, nechávate sa zastrašovať a uplácať, vymieňate všetky pravé hodnoty za tridsať strieborných, nechávate sa klamať a zabúdate na pravý zmysel vášho bytia ! ´´ Dá sa to povedať, samozrejme, aj omnoho kratšie a výstižnejšie – quo vadis, ľudia ? Dokedy potrvá, kým otvoríme oči a naplníme Feurbachovu myšienku, aby človek bol pre človeka bohom ?

Ivana Ušiaková

Ivana Ušiaková

Bloger 
  • Počet článkov:  16
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som človek, ktorý stále pátra po nových veciach. Fascinujú ma a zároveň desia, len máločo je mi ľahostajné...Som jedna malá kvapka v mori, viem, že nezmením svet, no môžem sa pokúsiť dať doňho niečo zo seba cez svoje práce. Okrem detí, ktoré zbožňujem, je fotografia mnohotvárnou črtou môjho života, pretože celý ľudský život je svet obrázkov, je plný spomienok z detstva, bláznivej puberty a dospievania v človeka, ktorý hľadá sám seba... Zoznam autorových rubrík:  PoéziaPrózaHodnotyPoézia a prózaDetiSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu