Kým vieš snívať - tak znie hymna SHS. Môžem voči súťaži Superstar cítiť akýkoľvek odpor, no táto pieseň, i ked´ sa časom stáva príliš obohratá, má v sebe určitú silu. Hovorí o tom, že je potrebné, ba až nevyhnutné, snívať a bojovať za svoj sen na ceste plnej prekážok, problémov, nepríjemnej buriny a tŕnia. Zhŕňa trasu každého z nás, ktorý po niečom túži, nielen jedenástich ľudí, ktorí chytili šťastie za pačesy a splnili si svoje tajné prianie - spievať pred publikom.
O čom snívate vy ? Po čom vaše srdce túži ? Prečo sa nepokúšate urobiť zo svojih želaní aj realitu ? Je to preto, že sny zabíjame, ked´ich realizujeme, ako hovoril Balzac ? Alebo kapitulujete, lebo máte jednoducho strach z neúspechu a bolesti ? No ked´niečo neskúsite, nikdy nebudete vedieť, či je to možné. Všetko chce čas. Ani Rím nebol postavený za jeden deň. Nemôžete sa zľaknúť hned´ pri prvom potknutí a zahrabať si hlavu do piesku ako pštros. Vaše sny si zaslúžia druhú šancu, váš neustály boj o ne.
Zoberme si takú Popolušku, viem, je to iba postava z rozprávky, no nemožno si z nej urobiť príklad ? Keby nebojovala o svojho princa, zostala by navždy umazaná od popola, zotročovaná svojou macochou a nevlastnou sestrou. Musela sa vzbúriť a byť tak-trochu rebelkou. V rozprávke je všetko možné, tam existujú najrôznejšie čáry a máry, no prečo neuveríte zázraku i vy ? Čo môžete stratiť ? Môžete len získať. Nemyslím tým iba nečinne čakať, kým sa niečo zmení k lepšiemu, kým vám niečo necvkne do nosu. Musíte si poradiť bez troch orieškov, Aladinovej lampy či zlatej rybky. Je to len na vás. Musíte byť vytrvalí a trpezliví a možno sa krásna rozprávka premení na skutočnosť. No bez boja to nikdy nejde. Načo by vám bolo niečo, keby ste to dostali zadarmo ? Vážili by ste si taký dar od života ? Dokázali by ste sa z neho tešiť ? Ja si myslím, že odpoved´znie skô nie.
Aj Popoluška, i ked´je nezanedbateľne pomohli jej holúbky, sova Rozárka a šaty z orieškov, musela zapojiť svoj dôvtip, aby kúzla fungovali. Musela pre svoj sen niečo urobiť. Ísť za snom. Nemať strach a nevzdávať sa.
Ked´už hovorím o kultovom a pre mňa neodolateľnom filme Tri oriešky pre Popolušku, ktorý si vždy pozriem s rovnakou chuťou a úsmevom na perách, i pri natáčaní tejto úspešnej rozprávky nebolo vždy ružovo. Pôvodne sa mala Popoluška natáčať na jar, no nakoniec sa to nestihlo ani na jeseň. Prišla zima a bolo už na čase začať. V Nemecku nebol žiadny sneh, takže sa polia posievali polystyrénom a viete si predstaviť, čo sa stalo, ked´zafúkal vietor. Museli začať odznova. V Čechách, v ktorých sa natáčalo niekoľko pasáži, bolo pre zmenu toľko snehu, že v ňom Pavel Trávníček skoro utopil koňa. A to už nehovorím o tom, ako sa Pavel učil jazdiť na koni, lebo jeho obľúbené zviera ho skoro pripučilo. A bolo ešte mnoho iných vecí, kvôli ktorým Václav Vorlíček už ani nedúfal, že sa film dotočí a určite netušil, že bude taký úspešný aj teraz po vyše tridsiatich rokoch. Na Vianoce si ho nenechalo utiecť vyše dvoch miliónov Čechov, takú sledovanosť málokedy dosiahne film, ktorý má premiéru. Keby sa bol vzdal a nechal to tak, prišla by kinematografia o jedno z najlepších spracovaní najúžasnejšej rozprávky na svete. Môže sa to zdať ako sizyfovská páca, no sila viery a sna dokáže občas veľké veci...
